Reumatoidná artritída

Reumatoidná artritída (RA) je najčastejšou zápalovou  reumatickou chorobou.  Postihuje 0,5 až 1% populácie a 3x častejšie sa vyskytuje u žien ako mužov.  Je to  chronická choroba, ktorá sa prejavuje zápalom kĺbov a  často   aj postihnutím   iných orgánov a systémov, predovšetkým pľúc, ciev, srdca, očí.  Mimokĺbové príznaky a komplikácie choroby sú príčinou toho, že  pri RA  je prežívanie pacientov s chorobou skrátené o  5 až 7 rokov.

 

Príčina ochorenia nie je známa, ale pri jej vzniku zohráva  dôležitú úlohu vrodená náchylnosť pre vznik choroby a niektoré faktory vonkajšieho prostredia. Vďaka najnovším vedeckým  poznatkom poznáme chorobné procesy ktoré v postihnutých tkanivách prebiehajú. Prvotná  je aktivácia buniek imunitného systému (najmä pomocných lymfocytov T), ktorá spúšťa  produkciu látok nazývaných  cytokíny.  Tieto aktivujú ostatné bunky imunitného systému a bunky v tkanivách,  podporujú zápalový proces a tým sa podieľajú na  a poškodzovaní tkanív. Hlavné prozápalové cytokíny sú: faktor nekrotizujúci nádory,  interleukín 1 a interleukín 6.      

Klinické príznaky. Prvými príznakmi  reumatoidnej artritídy sú bolesti kĺbov, celková slabosť, únava, zvýšenie teploty a opuch   kĺbov. Bolesť kĺba sa objavuje v priebehu dňa i v noci,  ráno má pacient pocit stuhnutých kĺbov. U viac ako polovice pacientov je začiatok choroby pomalý, plazivý, u 30 až 40% rýchly. Priebeh býva rôzny,  najčastejšie sa strieda obdobie zhoršenia s  obdobím zníženej zápalovej  aktivity. Asi 20% pacientov sa RA  trvale zhoršuje a je jej  liečba je neúčinná.  Najčastejšie sú postihnuté kĺby na prstoch rúk,  nôh, zápästia a kolená,   ale častý je aj zápal ostatných kĺbov končatín.   Postihnuté kĺby sú bolestivé, horúce,    pri pokračovaní zápalu sa vyvíja poškodenie kĺba, ktoré sa prejavuje zhrubnutím, obmedzenou pohyblivosťou, nestabilitou,   deformitami alebo postupným stuhnutím kĺba. Zápal prebieha v kĺbovej blane, poškodzuje kĺbovú chrupku aj priľahlú kosť. V závažných prípadoch kĺbová štrbina zanikne a kĺb je nepohyblivý.       
U pacientov s vysokou zápalovou aktivitou a postupne sa zhoršujúcou sa chorobou  porucha kĺbovej funkcie spôsobuje zníženú pohyblivosť pacientov  a ťažkosti pri fyzickej aktivite a aj pri bežných denných činnostiach ako je obliekanie, osobná hygiena, chôdza po schodoch nastupovanie vystupovanie z auta, otváranie vodovodných kohútikov, krájanie chleba a podobne.  Tým sa znižuje  kvalita života pacientov. Porucha funkčnej spôsobilosti (disabilita) pohybového aparátu pri  10 ročnom trvaní choroby  vedie k   invalidite až u 50%  postihnutých.  Najčastejšími mimokĺbovými príznakmi choroby  sú  reumatoidné uzlíky – najčastejšie v podkoží v okolí kĺbov, zápaly ciev, pohrudnice, osrdcovníka  a postihnutie pľúc.

Liečba.
V súčasnosti sa liečba RA zameriava na včasné   stanovenie diagnózy a včasné  zavedenie účinnej liečby -  ešte predtým, ako zápal poškodí kĺb. Cieľom skorej  a účinnej liečby je dosiahnuť potlačenie aktivity choroby a udržať,  alebo zlepšiť funkčný stav, predísť nezvratnému  kĺbovému poškodeniu. Optimálne je dosiahnuť vymiznutie chorobných príznakov (remisiu). Liečba musí byť komplexná. Vyžaduje si  poučenie pacienta o chorobe, o jej priebehu, spôsobe liečby, o nutnosti dodržiavať režimové opatrenia. Pacient nemôže vykonávať fyzicky náročné aktivity, ale pravidelne sa venovať liečebnej rehabilitácii.  Liečebný telocvik pozostáva z rozcvičovania kĺbov a posiľňovania svalov. Jeho    cieľom je udržanie rozsahu pohybu a zvýšenie svalovej sily.
Nesteroidové protizápalové lieky  (diklofenak, ibuprofén ap.)  sa podávajú takmer všetkým pacientom  s RA. Zmierňujú bolesť a  stuhnutosť kĺbov,  zlepšujú  kvalitu života pacientov ale neovplyvňujú priebeh choroby. Glukokortikoidy sú hormóny kôry nadobličky, ktoré majú výrazný protizápalový účinok,  ale pri dlhodobom užívaní majú i nežiaduce účinky.V minulosti sa reumatoidná artritída liečila soľami zlata podávanými vo forme injekcií.  V ostatných dvadsiatich rokoch sa  ako liek prvej voľby používa metotrexát. Spolu so sulfasalazínom, cyklosporínom, antimalarikami, leflunomidom  patrí metotrexát medzi lieky, ktoré priaznivo modifikujú priebeh choroby (sú to tzv. „chorobu modifikujúce antireumatiká“). Tieto lieky potláčajú zápalovú aktivitu, ale vo väčšine prípadov iba spomaľujú  pokračovanie choroby a dokonca  u 25 až 40%  pacientov nie sú účinné.   Významným pokrokom  v liečbe RA je  tzv. „biologická“ liečba. V Slovenskej republike sa začala využívať v r. 2001 a významne zlepšila prognózu pacientov s ťažkými formami RA -  aj  tých,   u ktorých nebola účinná liečba chorobu  modifikujúcimi antireumatikami.  Biologické lieky sú vlastne protilátky  alebo receptory ktoré sa viažu na prozápalové cytokíny  alebo  na  bunky, ktoré sa podieľajú na vzniku a udržovaní zápalu.  Významným priaznivým účinkom biologickej liečby je, že zastavuje  pokračujúce  poškodenie kĺbov - chrupky i kosti -  t.j.  zastavujú kĺbovú progresiu choroby viditeľnú na röntgenových snímkach kĺbov. Okrem toho  u 30 až 40% pacientov vedie k vymiznutiu zápalových príznakov choroby – t.j. navodí remisiu choroby. Liečba biologickými liekmi je najúčinnejšia v kombinácii s metotrexátom. Je dôležité, aby sa biologická liečba zaviedla hneď, ako sa zistí, že liečba štandardnými chorobu modifikujúcimi antireumatikami nie je účinná, aby sa predišlo závažnému poškodeniu kĺbov a výraznej strate funkčnej schopnosti. Pri ťažkých deformitách kĺbov sú potrebné  reumochirurgické operácie, pri ktorých sa upravujú vzniknuté deformity, odstraňuje zapálená  kĺbová  blana alebo sa  implantujú umelé    náhrady kĺba.
Starostlivosť o pacientov s RA je dlhodobá, vyžaduje si poučenie pacientov a ich rodinných príslušníkov o chorobe, o liečbe a o tom, ako  pacient sám môže prispieť k zlepšeniu svojho zdravotného stavu. Špecializovanú starostlivosť o týchto pacientov zabezpečuje reumatológ.  Pacienti s reumatickými  chorobami sa  môžu zapojiť aj do občianskeho združenia Liga proti reumatizmu, ktorá má regionálne  pobočky vo viacerých  okresoch a sídlo v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch. Prostredníctvom Ligy proti  reumatizmu sa okrem iného organizujú prednášky, poskytuje sa poradenstvo, organizujú sa cvičenia v rámci liečebnej  rehabilitácie a organizujú sa rekondičné pobyty.     

Systémové autoimunitné choroby

Systémové choroby spojiva (SCHS) sú chronické celkové zápalové choroby neinfekčného pôvodu. Pri ich vzniku sa uplatňujú porucha imunity nazývaná autoimunita , preto sa pre ne  používa i pomenovanie   systémové autoimunitné choroby. Pri autoimunitnej reakcii sa imunitný systém aktivuje a tvorí autoprotilátky  proti antigénom (proteínom  a ich častiam) pochádzajúcim  z buniek  vlastného organizmu.

 

Okrem postihnutia pohybového aparátu (kĺby, šľachy, svaly) sa pri SCHS  často vyskytuje postihnutie kože, ciev,   svalov, dýchacieho, nervového, krvného   a srdcovo-cievneho systému a  tráviaceho traktu. Tieto príznaky sa u jednotlivých pacientov  rôzne kombinujú, preto pacienti s tou istou chorobou môžu mať rozdielne príznaky a rozdielnu prognózu.  Niektoré  klinické príznaky sa môžu vyskytovať pri viacerých chorobných jednotkách SCHS –  prechodné zápaly kĺbov, šliach, modrenie a belenie prstov rúk (Raynaudov fenomén), zápaly ciev (vaskulitída), svalov (myozitída), zápaly pľúcneho tkaniva.  Okrem toho sa u jedného pacienta môžu súčasne vyskytovať   dve  alebo tri SCHS; vtedy hovoríme o prekrytých syndrómoch. Najznámejšie SCHS sú: Systémový lupus erytematózus Systémová sklerózaDermatomyozitída a polymyozitída Vaskulitídy  
Systémový lupus erytematózusSystémový lupus erytematózus (SLE) je  chronické celkové  autoimunitné  ochorenie, ktoré  môže postihnúť rôzne  orgány alebo systémy v tele. Najčastejšie je postihnutie  kĺbov,   šliach, kože, obličiek,  pľúc, kardiovaskulárneho, nervového a hematopoetického systému.   Pri SLE sa tvoria protilátky  proti rôznym zložkám bunkových jadier preto sa volajú antinukleárne protilátky.   Systémový lupus erytematózus  má rozmanitý klinický obraz   s variabilným priebehom. U každého pacienta sa  vyskytujú iné kombinácie príznakov, laboratórnych a imunologických zmien,  preto je  jeho závažnosť choroby a jej  priebeh    je u jednotlivých pacientov rôzny.   Podľa prevažujúcich príznakov a priebehu  sa rozlišuje niekoľko foriem SLE.  Priebeh  SLE je často undulujúci s obdobiami remisie a akútneho vzplanutia a/alebo progresie. okrem   toho môže SLE vytvárať prekryté syndrómy s ostatnými SCHS.   
Kožné príznaky – najčastejšie  vyrážky, koprivka, plošné  sčervenanie kože majú tri štvrtiny pacientov. Typické   sčervenanie kože na lícach a koreni nosa, (tzv.“ motýľovitý erytém“) a padanie vlasov  má   asi polovica chorých. Opuchy kĺbov a šliach bývajú  prechodné, ale  opakujú sa. U niektorých apcientov sa vytvárajú šľachové deformity  na kĺboch rúk. Nevyskytujú sa však deštrukcie kĺbov ako pri reumatoidnej artritíde. Pacienti s lupusom
Majú často alergiu na    slnečné žiarenie, ale slnku sa musia vyhýbať i pacienti, u ktorých sa tento príznak nevyskytuje. Asi u polovice pacientov sa vyskytuje zápal obličiek lupusového pôvodu (lupusová nefritída). Viac ako tretina pacientov môže mať zápal osrdcovníka, pohrudnice, zápal pľúc   a rôzny typ postihnutia nervového systému.    Aj u pacientov bez kĺbových orgánových alebo kožných prejavov pretrvávajú celkové príznaky ako je slabosť, únavnosť, zvýšenie teplôt,  bolesti kĺbov a svalov.  

Prognóza pacientov so SLE sa  v ostatných desaťročiach zlepšila najmä vďaka včasnej diagnostike,   imunosupresívnej liečbe a  starostlivému sledovaniu  pacientov. Základným predpokladom liečby je  stanovenie správnej diagnózy,  aktivity choroby, orgánového postihnutia    a vyhodnotenie  prognostických faktorov.      Liečba SLE by mala byť komplexná -  u každého pacienta individuálna  – zodpovedajúca    závažnosti a aktivite. Liečba je vždy dlhodobá, založená na pravidelnom monitorovaní    aktivity choroby, nežiaducich účinkov  liekov,  prevencii vzplanutia choroby  a  liečbe prípadných orgánových  komplikácií. V ostatných desaťročiach sa výrazne znížila mortalita pacientov so SLE a predĺžilo sa  prežívanie pacientov so SLE.  Napriek tomu   je diagnostika a liečba tejto choroby zložitá. V liečbe sa najčastejšie používajú    glukokrotikoidy, antimalariká a imunosupresíva (imuran, cyklofosfamid, metotrexát).


Sklerodermia a systémová skleróza Sklerodermia  je označenie pre chorobné  stavy spojené s tuhnutím (sklerózou) kože. Sú to rôznorodé choroby, ktoré   sa odlišujú  príčinou vzniku, klinickými prejavmi a prognózou.
Rozoznávajú sa tieto základné formy sklerodermie: systémová skleróza ohraničená (lokalizovaná) sklerodermia  (sclerodermia circumscripta)syndrómy podobné sklerodermi (pseudosklerodermia)sklerodermia vyvolaná chemickými látkami  
Systémová  skleróza Systémová skleróza (SSc) je   SCHS, ktorá sa prejavuje tuhnutím (sklerózou)  kože a
modrením a belením prstov rúk (Raynaudov fenomén). Postihuje aj kĺby   a vnútorné orgány – najčastejšie pľúca, srdce a pažerák, zriedkavejšie obličky.  Pri SSc sú  poškodené drobné cievy – vrátane  kapilár a zvýšenej mierne sa vytvárajú väzivové vlákna v koži i vnútorných orgánoch.  
Tuhnutie (skleróza) kože sa vyskytuje najčastejšie na rukách, v tvári a na  krku; v týchto prípadoch hovoríme o limitovanej SSc. Ak choroba postihuje kožu celého tela, hovoríme o difúznej (generalizovanej) SSc.   Pacienti s SSc majú kožu v tvári  tuhú, vyhladenú, lesklú (maskovitú), ústa bývajú zmenšené. Podobné zmeny sú i na prstoch rúk,
Pohyblivosť v prstoch rúk je zmenšená,   prsty rúk nemožno vystrieť („drápovité“ postavenie prstov rúk).      Tvorba rán na bruškách  prstov rúk a nad kĺbami rúk, nad lakťami a na nohách  je prejavom porušeného cievneho zásobenia tkanív a  výrazne znižuje  kvalitu života týchto pacientov.
Postihnutie pľúcneho tkaniva sa prejavuje dýchavičnosťou a suchým  kašľom.  V pľúcnom tkanive sa zisťuje zmnoženie väzivových vlákien (pľúcna fibróza). Pri diagnostike týchto zmien sa využíva počítačová tomografia s vysokým rozlíšením (HRCT) a funkčné vyšetrenie pľúc.  Väzivové vlákna môžu byť zmnožené aj v srdcovom svale   a v stene tráviaceho traktu.
Pažerák u pacientov s SSc je  rozšírený a vyskytujú sa poruchy prehĺtania.
Syndróm CREST je jednou z foriem SSc a jeho názov je  skratkou prvých písmen jeho hlavných klinických znakov (C – kalcinóza uloženiny  vápnika v tkanivách, Raynaudov fenomén, Ezofagus – poškodenie pažeráka,  Sklerodaktýlia - skleróza kože na prstoch rúk, Teleangiektázie – rozšírenie drobných ciev v koži).  Vyskytujú sa aj  prekryté syndrómy SSc so syystémovým lupus erytematózus, polymyozitídou, dermatomyozitídou a reumatoidnou artritídou.


Idiopatické zápalové myopatie Idiopatické zápalové myopatie   (IZM) sú neinfekčné zápalové choroby svalov; patria medzi SCHS.  Okrem zápalu svalov sa u pacientov s IZM vyskytuje i  postihnutie vnútorných orgánov a zisťujú sa  rôzne druhy autoprotilátok. Hlavnými predstaviteľmi IZM sú dermatomyozitída  (DM) a polymyozitída (PM). Pre IZM je charakteristická slabosť, ochabnutie  a bolesti svalov  trupu,  horných a dolných končatín. Pre DM je typické začervenanie nad kĺbami rúk, nad lakťami a v tvári okolo očí.
Laboratórne sú zvýšené enzýmy pochádzajúce z poškodených svalových vlákien. Pri diagnostike sa využíva elektromyografické vyšetrenie a mikroskopické vyšetrenie vzorky postihnutého svalstva.  
Niekedy môžu svalový zápal vyvolať i baktérie, vírusy, lieky a chemické látky.  Niektoré choroby svalov (myopatie) sú nezápalové a často sú podmienené genetickými poruchami.  V liečbe IZM sa tiež využívajú glukokortikoidy, imunosupresíva, ale i liečebná rehabilitácia.


VaskulitídyVaskulitídy patria medzi systémové choroby spojiva. Sú to neinfekčné zápaly ciev. Pri ich vzniku sa tiež uplatňujú poruchy imunity. Postihnuté môžu byť cievy veľké napríklad aorta a cievy odstupujúce z aorty ale aj cievy malé – kapiláry a arterioly, ale  aj žilný systém.  
Príznaky choroby sú veľmi rozmanité – závisia od  veľkosti postihnutých ciev a od orgánov  alebo systémov, v ktorých sa zapálené cievy nachádzajú.
Pacienti s vaskulitídami majú spravidla celkové prejavy (slabosť, malátnosť,  nechutenstvo chudnutie), zvýšené teploty, bolesti kĺbov, svalov, zvýšený tlak krv i, bolesti hlavy, opuchy kĺbov, rúk predkolení. V krvi sa zisťuje zvýšenie zápalových parametrov, pri niektorých vaskulitídach sú prítomné protilátky ANCA.   
Postihnutie ciev
Niekedy sa vyskytujú trombózy ciev (upchatie ciev krvnými zrazeninami), často vzniká nedokrvenosť (ischémia) na končatinách, vnútorných orgánoch.  Na koži sa pritom môžu vyskytovať vyrážky, začerveňanie kože, vredy. Závažný nález na vnútorných orgánoch  (obličky, pľúca srdce, mozog, tráviaci trakt),  môže viesť k výraznej poruche postihnutých orgánov.
Liečba
Vaskulitídy sa liečia glukokortikoidmi, imunosupresívnymi liekmi podobne ako iné systémové choroby spojiva. Pri trombózach sa podávajú lieky  proti krvnej zrážanlivosti.

Psoriatická artritída

Psoriatická artritída (PsA) je chronické zápalové reumatické ochorenie , ktoré sa podľa niektorých údajov vyskytuje skoro tak často ako cukrovka.  Prejavuje sa zápalom kĺbov a vo väčšine prípadov tiež prítomnosťou kožného postihnutia psoriázou . Iba zriedkavo bývajú  pri PsA chorobne zmenené  vnútorné orgány,  nervovocievny systém, alebo oči.

 

Psoriáza ( slovensky označovaná ako lupienka)  je chronické kožné ochorenie , ktorej názov pochádza  od  brnenského rodáka Hebru z roku l841. Do jeho čias sa toto ochorenie spolu s ďalšími kožnými chorobami označovalo spoločným výrazom psóra. V neskoršom období sa dokonca psoriáza považovala aj jednu z foriem lepry ( psóra leprosa) . Možno odtiaľ pochádzajú všetky tie obavy z jej infekčnosti , ktoré sú známe z histórie. V dávnej minulosti sa postupne opísali všetky  kožné formy  psoriázy a potvrdilo sa , že nie je prenosná , ale podmienená geneticky. Postihuje asi 3 percentá populácie , najmä belochov , menej černochov a u eskimákov je ojedinelá. Psoriáza sa prejavuje zapálenými červenými plochami s nadmernou tvorbou striebristých šupiniek .
To, že psoriázu môžu  sprevádzať aj kĺbové ťažkosti si v roku l973 všimli páni Wright a Moll. Ochorenie označili ako artritídu  spojenú so psoriázou . Neskôr sa zaužíval názov psoriatická  artritída ( skratkou PsA).


Príčina a klinický  obraz  PsAPresná príčina tak psoriázy   ako aj PsA sa  ani dnes nepozná . Vie sa však s istotou , že obe sú dedične podmienené , pričom na ich vzniku sa predpokladá  súhra viacerých príčinných súvislostí .  Veľakrát to bývajú infekcie, ktoré narušia rovnováhu imunitného systému a bývajú spúšťacím momentom  objavenia sa psoriázy a aj  zápalu kĺbov . Okrem angíny, či chrípky to však býva  drobný úraz kĺbu, hormonálne zmeny  alebo stres , ktoré sa môžu uplatniť ako provokačný faktor . Je potrebné vedieť , že nie každý pacient so psoriázou  musí mať súčasne postihnutý pohybový aparát .  PsA vzniká u 10 až 40 % mužov a žien  chorých na psoriázu často až po rokoch od objavenia sa  kožných prejavov  .  Najčastejšie začína psoriáza aj artritída súčasne a iba zriedkavo sa stáva, že zápal kĺbov  predchádza psoriatickým prejavom.   
Priebeh PsA býva veľmi rôznorodý . Veľakrát sa choroba začína nevýraznými bolesťami a opuchom jedného , alebo viacerých kĺbov , šľachových úponov či zápalovými bolesťami chrbtice. Prognosticky najnepriaznivejšie sú formy PsA , pri ktorých zápal postihuje veľa   kĺbov vrátane chrbtice , pričom mnohí pacienti majú súčasne aj nepriaznivý nález psoriázy.  Správne zvolenou liečbou možno priaznivo ovplyvniť  aj u takýchto pacientov  priebeh a prognózu choroby.
Podmienkou úspešnej liečby je stanovenie  diagnózy PsA. Skúsený lekár spozná chorobu podľa jej  typických prejavov . V oblasti kĺbov končatín   možno  nájsť zápalové postihnutie koncových článkov prstov , ktoré sa prejavuje ich bolestivým opuchom a začerveňaním kože nad nimi . Iným typickým  znakom choroby je tzv. lúčovité postihnutie kĺbov toho istého prsta , kedy je celý prst  zdurený a pripomína svojím výzorom  párok či klobásu ( preto sa v praxi používa  termín  „ párkovitý „ ,alebo tiež „klobásovitý opuch  ).V medicínskej terminológii sa označuje ako daktylitída , ktorá sa  nemusí vyskytovať na všetkých prstoch končatín a môže sa kombinovať s postihnutím koncových tzv. distálnych článkov prstov . V dôsledku opuchu sú kĺby  menej ohybné a pokiaľ zápal trvá dlhšiu dobu a nelieči sa, môže viesť k rôznym deformitám  . U  pacienta sa vtedy zhoršuje  pohyblivosť , často sa stráca v dôsledku deformít kĺbov rúk aj úchopová funkcia ruky a pacient je odkázaný v bežnom živote na pomoc inej osoby. Niektorí pacienti, u ktorých zápal poškodí chrbticu ,  pripomínajú výzorom pacientov s Bechterevovou chorobou.  Bolesti chrbtice ich spravidla budia  nad ránom , pričom  po prebudení sa  pociťujú stuhnutosť chrbtice ,ktorá sa  zmierňuje sa v priebehu dopoludnia .  
Postihnutie kĺbov typické pre PsA odlišuje toto ochorenie od iných zápalových reumatických chorôb . Najčastejšie je v praxi potrebné odlíšenie od reumatoidnej artritídy a ankylozujúcej spondylitídy ( nazývanej tiež Bechterevova choroba) , ktoré môžu mať viaceré prejavy choroby podobné ako PsA .  
Pri stanovení diagnózy  PsA pomáha lekárovi v praxi  aj rentgenologické vyšetrenie , pri ktorom sa zápalové deštruktívne zmeny nachádzajú v kĺbových lokalitách  typických pre toto ochorenie ( teda na koncových článkoch prstov rúk a nôh  , lúčovite na kĺboch toho istého prsta , alebo na chrbtici ) .  Pri diagnostických nejasnostiach môže byť nápomocné  aj genetické vyšetrenie, pri ktorom sa nachádzajú pre ochorenie typické gény ( HLA B27- najmä u pacientov s postihnutím chrbtice, Bl3 a cw6 pri kožných nálezoch   psoriázy). Napokon už samotná existencia psoriázy u pacientov so zápalovými kĺbovými prejavmi vedie k stanoveniu diagnózy PsA , hoci existuje malé percento pacientov  s iným zápalovým reumatickým ochorením a náhodným súčasným výskytom psoriázy. Diagnostiku psoriázy sťažuje skutočnosť , že po nej musí lekár ciele pátrať pretože sa môže vyskytovať na oku skrytých plochách kože .Niekedy býva iba vo vlasatej časti hlavy a niekedy postihuje dokonca iba nehty .  Pri postihnutí vlasatej časti hlavy sa môže zameniť za tzv. seborrhoickú  dermatitídu a pri výskyte na nehtových platničkách zasa za plesňové ochorenie nehtov. Často až dermatológ špecializovanými metodikami môže stanoviť diagnózu psoriázy . V mnohých prípadoch aj jemu pomáha genetické vyšetrenie pacienta , ktoré sa robí v špecializovaných zariadeniach.


Liečba  PsAPri liečbe pacienta s PsA u musí lekár brať ohľad nielen na zápal kĺbov a chrbtice, ale aj na prítomnosť psoriázy . Niektoré lieky, ktoré sa bežne používajú na liečbu kĺbového zápalu, môžu totiž zhoršovať psoriázu . Z toho dôvodu sa dnes už menej používajú a pokiaľ sa aj ordinujú, býva to u pacientov s minimálnym nálezom psoriázy.
Väčšina v praxi používaných liekov má schopnosť zmierniť zápal kĺbov a súčasne zlepšiť psoriázu.  
K základom liečby počíňajúcej PsA  artritídy patria nesteroidové antiflogistiká . Pokiaľ zápal kĺbov pretrváva musia sa ordinovať ďalšie tzv. chorobu modifikujúce liečivá , ktoré majú schopnosť dlhodobejšie  a účinnejšie brzdiť zápalový deštruktívny proces na kĺboch a chrbtici  Dokázaný priaznivý účinok tak na psoriázu, ako aj na zápal kĺbov má methotrexát prostredníctvom ovplyvnenia chorobných reakcií imunitného  systému . Podobne pôsobí aj cyklosporín, ktorý má dokázaný účinok najmä  na psoriázu. Slabší protizápalový účinok na zápal kĺbov a temer žiadny účinok na psoriázu sa potvrdil pri salazopyrine . Preto sa jeho použitie  doporučuje pri miernom  priebehu PsA .  Spomínané lieky sa môžu používať aj v rôznych vzájomných kombináciách, čo umožňuje liečiť nižšími dávkami a účinnejšie ovplyvniť súčasne kožný nález psoriázy a kĺbový zápal. Niektorým pacientom na posilnenie účinku týchto liekov pridávajú lekári aj glukokortikoidy , ktoré sa môžu podávať aj  priamo do zapálených kĺbov a lieči sa nimi lokálne aj psoriáza.
Po vyčerpaní možností uvedených štandardných liečebných prostriedkov má lekár v špecializovaných  centrách možnosť použiť v indikovaných prípadoch PsA aj najnovšiu tzv. biologickú liečbu . Je určená pacientom s PsA, ktorých zápalové  reumatické ochorenie nedostatočne reagovalo na klasickú , bežne dostupnú liečbu. Biologická terapia je namierená proti hlavnému zápalovému pôsobku , ktorým je tzv. tumor nekrotizujúci faktor. Tento  má kľučovú úlohu v procesoch , ktoré vedú k objaveniu sa psoriázy a zápalu kĺbov. Jeho zvýšené hodnoty sa našli v psoriatických ložiskách, ale aj šľachových úponoch a šľachových púzdrach u pacientov s PsA . Liečba biologickými prostriedkami je v indikovaných prípadoch veľmi účinná , má však aj svoje  riziká   . Preto lekár , ktorý liečbu môže indikovať musí  tieto riziká poznať a pri ordinácii biologického liečiva ich zohľadniť . Iba tak môže byť táto liečba účinná bezpečná aj v prípadoch závažnej psoriázy, či ťažších priebehoch PsA. Z toho dôvodu  je táto  terapia  na Slovensku vyhradená  pre špecializované pracoviská , ktoré sa zaoberajú diagnostikou a liečbou reumatických chorôb.  Takýmto zariadením je aj Národný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch , ktorý má dlhoročnú tradíciu a lekári najbohatšie praktické skúsenosti aj s biologickou terapiou reumatických ochorení.  Tu sa biologická liečba s úspechom podáva už niekoľko rokov ambulantnou formou  , pričom  prostredníctvom nej sa podarilo zlepšiť kvalitu života pacientov  aj s ťažkým priebehom reumatických chorôb , vrátane PsA, a navrátiť mnohých späť do pracovného procesu.  Biologická liečba predstavuje preto novú nádej aj pre chorých s ťažkým, veľakrát invalidizujúcim priebehom PsA  na plnohodnotnejší život.
Záverom je potrebné zdôrazniť, že liečba pacienta s PsA by mala byť komplexná . To znamená, že by nemala spočívať iba v ordinácii liekov , ale mala by  využívať  aj balneorehabilitáciu na ovplyvnenia funkčného deficitu pohybového aparátu .Pokiaľ  došlo napriek terapii k vývoju deformít kĺbov  prichádzajú na rad reumochirurgické výkony , korekčné operácie a umelé náhrady kĺbov.

Osteoartróza

Osteoartróza je nezápalové ochorenie kĺbov a chrbtice, ktoré môže mať rôznu príčinu  ale podobné zmeny na kĺboch,   chrbtici a podobný klinický obraz.  Osteoartróza postihuje  kĺbovú chrupku a následne aj priľahlé štruktúry -  kosť, kĺbovú blanu, puzdro šľachy a svaly v okolí kĺbov.

 

Patrí   medzi najčastejšie choroby pohybovej sústavy, najčastejšie príčiny práceneschopnosti  a  invalidity u nás i vo svete. Častejšie postihuje ženy ako mužov. Postihuje až 15% obyvateľstva.   Najčastejšia je u osôb  stredného a vyššieho veku a jej výskyt  sa vekom progresívne zvyšuje. V populácii  nad 65 rokov  sa OA  röntgenologicky (rtg) diagnostikuje   až u 50% osôb, vo vekovej skupine nad 75 rokov je až u 80% vyšetrených.  U starších ľudí je hlavnou príčinou bolesti a funkčných porúch pohybového aparátu. Pretože dochádza k predlžovaniu dĺžky života a celkovému starnutiu populácie  možno očakávať ďalší nárast  incidencie aj prevalencie OA a tým sa osteoartróza stáva medicínskym a socioekonomickým problémom.
Rozoznávajú sa dve základné formy choroby: primárna (idiopatická)  a sekundárna, ktorá je dôsledkom iného ochorenia.

Primárna OA je podmienená viacerými mechanizmami, pri osteoartróze je porušená rovnováha medzi  novotvorbou  a odbúravaním kĺbovej chrupky  v prospech odbúravania.  Dôležitú úlohu zohráva vrodená  predispozícia: uplatňuje sa najmä pri osteoartróze  kĺbov na prstoch rúk. 
Sekundárna OA je podmienená iným ochorením, ktoré  rôznymi mechanizmami zapríčiňuje  vznik OA.  Sekundárnu OA môžu vyvolať metabolické, anatomické, zápalové choroby alebo môže vzniknúť po  poškodení kĺba úrazom.      Pri  sekundárnej OA je poškodenie chrupky zapríčinené poškodením jej štruktúry metabolickými alebo zápalovými chorobami  a na druhej strane nefyziologickým zaťažením kĺbov a chrbtice  pri normálnej štruktúre chrupky.
Chorobné zmeny v kĺbe postihnutom osteoartrózou
v kĺbovej chrupke vznikajú trhliny, chrupka sa rozvlákňuje, na okraji kĺba vznikajú výrastky, zužuje sa kĺbová štrbina. Výrastok na okraji kĺbovej štrbiny sa nazýva osteofyt. Na tieto zmeny kĺbová blana reaguje miestnym zápalom a pri preťažení  zvýšenou tvorbou tekutiny v kĺbe. V krvi a v kĺbovej tekutine sa zvyčajne nezisťujú zápalové zmeny.
Subjektívne príznaky  osteoartrózyBolesť pri OA je najdôležitejší a spravidla prvý príznak choroby.  Spočiatku je bolesť námahová  a ustupuje v kľude. Pre osteoartrózu kĺbov dolných končatín je typická  štartovacia bolesť - prítomná pri  prvých  krokoch po období kľudu.  V  pokročilejších štádiách sa zjavuje kľudová a nočná bolesť. Stuhnutosť v ranných hodinách nepresahuje 30 minút  Strata pohyblivosti v postihnutom kĺbe sa nachádza  pri rozvinutej forme OA. nestabilita kĺba,  zníženie funkciefunkčná nedostatočnosť sú prejavom pokročilých štádií OA.
Nález na postihnutom kĺbeZhrubnutie postihnutého kĺba je spôsobené výrastkami na okraji  kĺbových štrbín. Pri pohybe v postihnutom kĺbe sú  prítomné drásoty .   Opuch mäkkých častí a tekutina v kĺbe sa vyskytuje pri preťažení kĺba a  bývajú prechodné  Deformity a obmedzenie pohyblivosti sú neskoršímmi prejavmi OA. Priebeh OA je kolísavý: striedajú sa obdobia výraznejšej bolestivosti  najmä pri záťaži   a poveternostných vplyvoch   s obdobiami relatívneho kľudu. Prirodzené postupovanie choroby je pomalé.  
Nodálna osteoatróza je pomenovanie pre osteoartrózu kĺbov prstov rúk. 
Koxartróza je osteoartróza bedrového kĺba.
Gonartróza je osteoartróza kolenných kĺbov.
Osteoartróza na chrbtici
 postihuje  medzistavcové kĺby a stavcové telá.
Liečba osteoartrózy Liečba OA musí byť komplexná, dlhodobá, vyžaduje si spoluprácu pacienta a zo strany lekárov interdisciplinárny prístup - spoluprácu reumatológa, ortopéda, fyziatra, praktického lekára i ďalších odborných lekárov. Rozdeľuje sa na nefarmakologickú, nefarmakologickú a chirurgickú Cieľom liečby OA je spomaliť progresiu choroby, zmierniť bolesti, potlačiť zápal, odstrániť rizikové faktory, zachovať a zlepšiť kvalitu života.
Nefarmakologická liečbaLiečba OA sa začína nefarmakologickými liečebnými postupmi.
Poučenie pacienta: pacientovi  treba vysvetliť príčiny a podstatu choroby, získať ho pre spoluprácu pri dodržiavaní   opatrení denného režimu, pravidelnom  cvičení  a správnej životospráve. Dôležité je  používanie ortopedických  pomôcok,   šetrenie váhonosných kĺbov a chrbtice pred nadmerným zaťažením.
Pohybová liečba: Pri svalovej atrofii sa zhoršuje kĺbové zaťaženie tým, že sa oslabuje tlmenie nárazov a tak sa prispieva k  poškodeniu kĺba. Správne  zameraný liečebný telocvik zlepšuje funkciu postihnutých kĺbov, zväčšuje svalovú silu, upravuje svalovú nerovnováhu a nesprávne pohybové stereotypy.
Fyzikálna liečba (diatermia, ultrazvuk, TENS) umožňuje prehrievanie postihnutých štruktúr, zlepšuje lokálny metabolizmus, ale má iba podporný význam  a nenahradí  liečebný telocvik a balneoprocedúry. Využíva sa aj laseroterapia, magnetoterapia, akupunktúra, termoterapia, balneoterapia.
Protetická liečba spočíva v predpisovaní pomôcok na ochranu kĺbov (ortézy) ortopedickej obuvi, vložiek do topánok barlí ap.  
Medikamentózna liečba osteoartrózy 
Farmakologická liečba sa zavádza vtedy, keď  nefarmakologické  postupy nie sú dostatočne účinné, v prípade iritačnej synovitídy a pri bolestivých príznakoch.  
Lieky s rýchlym nástupom  účinku Tieto lieky potláčajú bolesť a zápalové príznaky, ale neovplyvňujú  priebeh choroby.  Podávajú sa lieky  analgetiká (hlavne  paracetamol), nesteroidové protizápalové lieky,  miestna liečba (masti, gély, náplaste). Ich účinok nastupuje do niekoľkých hodín, ale odoznie po ukončení liečby.
Symptomaticky pomaly pôsobiace lieky na osteoartrózu Glukózamínsulfát (GS) po užití prechádza biologickými bariérami do tkanív,  cez synoviálnu blanu a do kĺbovej chrupky.  Spomaľuje  rtg progresiu OA  pri liečbe GS a tieto štúdie podporujú názor, že GS má štruktúru modifikujúci účinok (33, 34).
Chondroitínsulfát je makromolekula, ktorá je súčasťou kĺbovej chrupky.  Po užití priaznivo ovplyvňuje metabolizmus chondrocytov,
Má tiež protizápalový účinok., znižuje  kľudovú bolestivosť, rannú stuhnutosťA a spomaľuje  rtg progresiu osteoartrózy drobných kĺbov rúk (36).
Kyselina hyalurónová je makromolekulová látka vysokej väzkosti,  ktorá po vnútrokĺbovom podaní  zlepšuje výživu chrupky  a „mazanie“ kĺbových plôch. Má aj priaznivý vplyv na štruktúrne zmeny chrupky (37).
Diacereín  je výťažok z rebarbory. Spomaľuje rtg progresiu orsteoartrózy. Účinkuje tak,  že  inhibuje sekréciu interleukínu 1 (IL-1),  fagocytózu leukocytov a tvorbu kyslíkových radikálov. Inhibuje syntézu metaloproteináz, kolagenáz, stromelyzínu, stimuluje syntézu proteoglykánov a kolagénu. Morfologické štúdie preukázali účinné spomalenie rontgenologickej  progresie osteoartrózy (38). 
ASU (avocado/soya unsaponifiables) je výťažok z avokádového a sójového oleja. Má priaznivý vplyv na príznaky osteoartgrózy. 
Chirurgická liečbaArtroskopicky sa vykonáva odstránenie lomkov odumretej chrupky. Operačne možno korigovať  deformity  Osové úchylky. Totálna endoprotéza sa indikuje  pri  výraznom poškodení váhonosných kĺbov (koleno, bedrá), s deformáciou, obmedzením pohyblivosti a kľudovou bolestivosťou.

Osteoporóza

Osteoporóza (riedke kosti) je  najrozšírenejšie ochorenie kostného tkaniva, na ktorým trpí približne každá tretia žena a každý siedmy muž  nad 50 rokov. Hovorí sa jej tiež “tichá choroba¨, pretože sa vyvíja bez zjavných príznakov aj niekoľko rokov a často sa prejaví až zlomeninou po minimálnej traume.  U časti pacientov môžu byť varovným príznakom bolesti chrbta, hlavne medzi lopatkmi, pri dlhšom státí, pokles výšky, či  hrbatenie.  

 

Najzávažnejším zdravotným dôsledkom osteoporózy sú zlomeniny.   Z hľadiska prognózy je najnebezpečnejšia zlomenina krčka stehennej kosti (bedrového kĺbu), pretože v mnohých prípadoch vedie nielen k invalidite, k trvalej odkázanosti pacienta na pomoc druhých, ale aj k úmrtiu.  Podľa celosvetových štatistík každý piaty pacient, ktorý utrpel zlomeninu krčka stehennej kosti, zomiera do jedného roka: či už priamo na následky zlomeniny, pooperačné komplikácie alebo pridružené ochorenia. Ďalšími typickými osteoporotickými zlomeninami sú zlomeniny stavcov chrbtice, ktoré spôsobujú silné bolesti a deformácie chrbtice a tiež zlomeniny zápästia. Ich spoločným znakom je, že vznikajú pri drobnej záťaži alebo na pohľad bezvýznamnom údere či úraze. Odhaduje sa, že na Slovensku trpí osteoporózou asi 400 tisíc ľudí, z ktorých približne 6 000 ročne utrpí zlomeninu krčka stehennej kosti. Riziko úmrtia v dôsledku zlomeniny krčka stehennej kosti je u žien porovnateľné s rizikom úmrtia v dôsledku rakoviny prsníka. Osteoporóza je spoločensky najzávažnejšie ochorenie pohybového aparátu.
 

Rizikové faktory osteoporózy:
ženské pohlavie, vyšší vek, skorý nástup menopauzy a menštruačné poruchy, chirurgické odňatie vaječníkov,  už prekonaná osteoporotická zlomenina, výskyt osteoporózy v rodine, štíhla útla postava, málo pohybu, sedavý spôsob života, fajčenie, vyššia konzumácia alkoholu a kávy a užívanie niektorých liekov.


Diagnostika osteoporózy
  je založená na meraní kostnej hustoty na princípe  absorpcie rtg lúčov.  Denzitometria je  bezbolestné vyšetrenie, ktoré dokáže odhaliť osteoporózu skôr, ako vzniknú zlomeniny. Je to však vyšetrenie finančne veľmi drahé, preto je indikované len u rizikových osôb. Osteoporotické zlomeniny sa diagnostikujú röntgenologicky.


Prevencia osteoporózy:
predchádzať osteoporóze možno hlavne správnym životným štýlom, najmä dostatkom telesného pohybu a stravou bohatou na vápnik a vitamín D.


Liečba osteoporózy:
ak sa už osteoporóza rozvinie, je potrebná dlhodobá, niekedy aj celoživotná liečba, ktorá sa zameriava na predchádzanie zlomeninám. Podávajú sa lieky, ktoré jednak potláčajú zvýšené odvápňovanie a/alebo podporujú novotvorbu kostného tkaniva. Liečbou osteoporózy sa zaoberajú špecialisti: reumatolog, ortopéd a endokrinológ. Liečba je sústredená do osteocentier (po jednom v každom kraji) a osteologických ambulancií.


Vo svetle týchto alarmujúcich faktov, v snahe pomôcť chorým a trpiacim následkami osteoporózy, ale i v snahe
upozorniť verejnosť na výskyt a následky osteoporózy a tým zabrániť jej ďalšiem nárastu, vznikla v roku 2000 na Slovensku svojpomocná, dobrovoľná, neprofesionálna organizácia občanov s názvom Slovenská únia proti osteoporóze. (link na www.osteoporóza.sk)
Táto mimovládna nezisková organizácia pôsobí na celom Slovensku a združuje členov v miestnych pobočkách. Jej sídlom je Národný ústav reumatických chorôb.

Metabolické artropatie

Dna  a iné metabolické artropatie, charakteristika choroby, príznaky, diagnostika,  liečba

 

Artritída indukovaná kryštálmiArtritída indukovaná kryštálmi sa spravidla manifestuje ako akútna monoartritída. Klinicky je definovaná časovo ohraničeným trvaním a nálezom mikrokryštálov v kĺbových štruktúrach. Do tejto skupiny chorôb sa zaraďuje: dnavá artritída (mikrokryštály nátriumurátmonohydrátu), artikulárna chondrokalcinóza (mikrokryštály kalciumpyrofosfátdihydrátu, apatitová choroba (mikrokryštály hydroxyapatitu), klinické syndrómy vznikajúce pri výskyte iných kryštálov (kryštály depotných glukokortikoidov pri intraartikulárnej liečbe, častice kĺbových implantátov a cementu.


Arthritis uricaArthritis urica je metabolická artropatia, ktorá vzniká na základe hyperurikémie, spôsobenej poruchou látkovej výmeny purínov. Postihuje najmä piknických mužov v strednom veku so sklonom k hypertónii a diabetes mellitus II. Dnavú artritídu spôsobuje precipitácia kryštálov urátu v kĺbe z presýteného séra. Kryštály sú fagocytované granulocytmi. Charakteristickým znakom je veľmi rýchly začiatok prudkej intenzívnej bolesti so vznikom opuchu v postihnutom kĺbe. Dnavý záchvat sa najčastejšie lokalizuje v prvom metatarzofalangeálnom kĺbe nohy. Vzniká akútne po traumatizme, operácii, požití väčšieho množstva jedla, po excesoch v alkohole, stravovaní. Kĺb je opuchnutý, červený, lesklý a veľmi bolestivý. Je to klasický obraz akútnej monoartritídy.
Laboratórne vyšetrenia. V sére je väčšinou zvýšená koncentrácia kyseliny močovej, v synoviálnej tekutine sa zisťujú mikroskopicky v kompenzovanom polarizovanom svetle, kryštály kyseliny močovej ihlicového tvaru. Sú negatívne dvojlomné.

Diagnostika. Diagnózu potvrdzuje nález kryštálov kyseliny močovej v synoviálnej tekutine alebo v tofe.

Röntgenolopgické znaky. V chronickom štádiu môžu byť viditeľné erózie najčastejšie v oblasti prvého metatarzofalangeálneho kĺbu.

Liečba. Špecifickým liekom akútneho dnavého záchvatu je kolchicín 1 mg v 2-hodinových intervaloch až do celkovej dávky 5-6 mg v prvý deň, alebo až kým sa neprejavia nežiaduce účinky: hnačka, nauzea. Namiesto kolchicínu možno použiť aj nesteroidové antiflogistiká vo vysokých dávkach. Najnovšie sa v klinických štúdiách perspektívnou ukazuje biologická liečba


Artikulárna chondrokalcinózaTúto metabolickú artropatiu prvýkrát definoval Žitňan a Siťaj. Charakteristickým znakom je ukladanie kryštálov kalciumpyrofosfátdihydrátu v kĺbových chrupkách. Z povrchových vrstiev sa kryštály uvoľňujú do synoviálnej tekutiny. Záchvat pripomína dnu, nebýva však tak prudký, preto sa označuje ako pseudodna. Najčastejšie je postihnutý veľký kĺb (koleno, členok, zápästie). Artritická epizóda trvá 1-2 týždne, môže sa opakovať v nepravidelných intervaloch.

Laboratórne vyšetrenia. V období záchvatu je zvýšená sedimentácia erytrocytov a ďalšie ukazovatele akútnej fázy zápalu. V synoviálnom výpotku sa nachádzajú kryštály kalciumpyrofosfátdihydrátu. Sú kosouholníkovitého alebo paličkovitého tvaru. V kompenzovanom polarizovanom svetle sa javia ako anizotropné pozitívne svetlolomné útvary.

Röntgenologický nález. Typickým znakom je lineárna kalcifikácia kĺbových chrupiek.

Liečba. Podávajú sa nestroidové antiflogistiká, prípadne evakuácia synoviálneho výpotku.


Apatitova chorobaVyznačuje sa ukladaním hydroxyapatitu v kĺboch alebo v ich bezprostrednej blízkosti. Manifestuje sa ako akútna kalcifikujúca periartritída najčastejšie ramena, zriedkavejšie bedrového kĺbu, prstov rúk, zápästia. Ďalej sa zjavuje vo forme tendinitídy, najmä u hemodialyzovaných chorých s chronickými obličkovými poruchami, pri difúznej skeletálnej hyperostóze. Môže sa vyskytnúť ako monoartritída alebo oligoartritída. Zisťuje sa erozívna artritída najmä v ramennom kĺbe (Milwaukee rameno).  Hydroxyapatitové komplexy, ktoré sú diagnosticky významné pri apatitovej chorobe, obsahujú kalciumfosfát. Možno ich detegovať elektrónovým mikroskopom, spektrofotometricky, radiologickou difrakciou, chemickou analýzou.


Ochronotická artropatiaIde o geneticky determinované degeneratívne ochorenie, ktoré sa rozvíja pri alkaptonúrii, keď do spojivových štruktúr sa deponuje ochronotický pigment s následnou deteorizáciou kĺbových chrupaviek s pomerne rýchlym rozvojom ťažkej sekundárnej osteoartrózy, najmä v kolenných, bedrových a ramenných kĺboch. Vo včasnom období sa zjavujú bolesti kĺbov, v kolenách epizódy exsudatívnej monoartritídy alebo oligoartritídy. Synoviálny výpotok má nezápalový charakter ..

Diagnózu signalizuje nález kyseliny homogentizovej v moči, modrohnedé pigmentácie na očných štruktúrach, ušných chrupkách, rádiologický nález kalcifikovaných medzistavcových platničiek.

Pediatrická reumatológia

Pediatrická reumatológia  zahrňa  veĺkú skupinu chorôb, z ktorých niektoré sa vyskytujú výlučne v detskom, iné môžu začať v detskom veku a prejsť až do dospelosti. V NÚRCH je zriadená tak detská reumatologická ambulancia, v ktorej vyšetrujeme deti nielen z najbližšieho okolia, ale poskytujeme konziliárne vyšetrenia  pre pediatrických či regionálnych reumatológov. V prípade závažných stavov deti hospitalizujeme v prítomnosti rodiča. Špecifikom nášho pracoviska je dostupnosť diagnostických vyšetrení , ktoré umožňujú včasnú diagnózu reumatickej choroby u dieťaťa. Výhodou je celá paleta  laboratórnych vyšetrovacích metód či už imunogenetických markerov, ktoré sa vyskytujú pri vybraných reumatických chorobách, a imunologických vyšetrení, ktoré sú dôležité zvlášt v diagnostike systémových chorôb spojiva. Spektrum protilátok proti artritogénnym baktériám je dôležitéz hľadiska diferenciálnej diagnostiky reaktívnej artritídy, ktorá sa vyskytuje aj v detskom veku.

 

Významnou súčasťou diagnostiky je ultrasonografické vyšetrenie , ktoré spolu s klinickým  vyšetrením odhalí podstatne skôr chorobné zmeny v oblasti kĺbov, ako to môžeme zistiť rádiografickým vyšetrením. Okrem toho dieťa vyšetrované ultrasonograficky nie je vystavené rádioaktívnemu žiareniu.Z hľadiska liečby sme schopní v našom ústave liečiť deti
najmodernejšími súčasnými liekmi. Nezanedbateľnou ba jednou z najdôležitejších  súčastí komplexnej liečby je rehabilitácia detí. Krátke hospitalizácie detí s rodičmi umožňujú edukáciu rodičov s rehabilitačným postupom vhodným podľa kĺbového postihnutia.